2010/03/26
2010/03/23
Mejcup Spring Party Session
Přijďte si zabouldrovat na Stránskou a zahájit lezeckou sezonu 2010... Večer v jeskyni koncert kapely Gerda Blank. Kdo pomůže se sběrem odpadků na Stránské, dostane pivko gratis :)
Ciao!
2010/03/17
2010/03/08
2010/02/20
2010/01/18
Smolo a jeho názor na pravidla
Kruh za kruhom
Cesta to je nádherná. Nikdy nezabudnem na to lezenie, ktoré nemalo konca a ja som mal pocit, že to vedie až do neba. Tento článok však bude o niečom úplne inom.
V poslednom čase som sa pár krát stretol s negatívnym postojom na nové cesty. Išlo hlavne o osadené istenia a vzdialenosť medzi nimi. Naposledy to bolo pri čítaní článku na DŽC, kde sa písalo o Benešákovom preleze novej cesty a následnom Adamovom opakovaní. Po pár gratulačných príspevkoch sa debata zvrhla na to, že v Žlebe sa už nedá ani poriadne zaliezť, že sú tam všade borháky po dvoch metroch, že to tam novými cestami akurát ničia, kde je kto doma, čo sa smie a nesmie.
Nie som síce preborník v prvovýstupoch oproti borcom čo ich majú stovky, ba dokonca tisíce, ale nejakú skúsenosť s robením ciest mám a vlastný názor tiež. Niekedy mám pocit, že Ľudia chcú zastaviť čas a nechápu, že aj lezenie má svoj prirodzený vývoj a posúva sa ďalej dopredu svojou cestou či chceme, alebo nie. Veľa krát totižto kritizujú ľudia, ktorý o tom vedia ešte menej ako ja, cestu videli akurát z turistického chodníku a najväčší borec je ten, čo v krčme vykríkne: ten kruh som mu vytĺkol Ja! Našťastie mne nikto nič nevytĺkol, ani som osobne neriešil takýto konflikt, takže to môžem brať ako nestranný pozorovateľ a neviesť tu nejakú osobnú vojnu.
Pre mňa sú pri prvovýstupe sväté tieto tri veci:
Robiť cestu zdola! (nezlaňovať, neskúšať či to pôjde, alebo nie)
Dať kruh na správne miesto! (najvhodnejšia pozícia na cvaknutie, bezpečnosť)
Osadenie kruhu! ( poriadne zalepiť, alebo zatemovať )
Veža XYZ
Pred 40 rokmi: Išlo lezcom o dosiahnutie vrcholu veže, hľadala sa tá najjednoduchšia cesta.
Pred 30 rokmi: Na vrchole už síce niekto bol, ale tamtá špára je tiež pekná a mohla by byť aj trochu ťažšia. Urobíme ju, nie?
Pred 20 rokmi: Vidíš tú hranu? Celkom chytovatá, to by mohlo pustiť. Vytiahni kovárnu to bude pecka.
Pred 10 rokmi: Liezol som tú špáru a pozeral som do tej steny vedľa, normálne tam sú také lišty že to pôjde úplne v pohode.
Dnes: Boháča to je krásna veža. Obehol som to, ale všetko je vybraté a tamtá stena je úplne ako sklo. To nepôjde. Poď nájdeme niečo iné.
Na tomto jednoduchom príklade sa dá krásne ukázať vývoj prvolezenia a tak isto aj vzrastajúci počet istiacich bodov v jednotlivých cestách.
Prvá cesta má len jeden kruh. Leziete komínom na predvrchol, prekrokom ku kruhu a stavaním zo sedačky na vrchol.
Druhá cesta už má kruhy dva. Leziete krásnou špárou ktorá sa v desiatich metroch nepríjemne rozšíri (kruh), ďalej na koniec špáry (druhý kruh) a stenou na vrchol.
Tretia cesta má tri kruhy. Pod hranou je nepríjemný dopad z veľkých blokov, takže prvé dva kruhy sú osadené nižšie aby nehrozil pád na zem, ktorý by mohol mať fatálne následky pre lezca. Ďalej po hrane (hodiny), hranou cez tretí kruh na vrchol.
Štvrtá cesta má kruhy štyri, pretože ide o extrémne ťažké stenové lezenie bez možnosti založenia vlastného istenia (uzol).
Táto moja vymyslená veža má stále svojich dvadsať metrov a pritom každá cesta má iný počet kruhov.
Ako to je možné?
Niektoré faktory nám môžu pri prvom pohľade na cestu uniknúť a pritom majú veľký vplyv na umiestnenie a počet istení. Línia a členitosť steny, možnosť založenia vlastného istenia, kvalita a pevnosť materiálu, nástupový terén pod cestou (dopad), ......a v neposlednom rade psychická zdatnosť prvolezca v daný deň. Poznáte to nie? Ste rozlezený, namotaný a pustíte sa do cesty popod ktorú už niekoľko rokov iba chodíte a sú dni keď leziete ako drevo a ďakujete bohu za každý kruh čo vás cestou stretne.
Predstavte si že by boli všetky cesty rovnaké. Existovali by iba športovky! Alebo iba vraždy! Nebolo by to lezenie nefarebné a nudné? Možno by si mnohý z Vás čo kritizujete ani nezaliezli, cesty by boli akurát pre bláznov bez mozgu, alebo svalnatých gymnastov.
Čo je zlé na tom že každá cesta je iná a každý prvovýstupca to robí a cíti inak? Cikán vylezie špáru bez kruhu, Tomajda s Benešákom spravia krute ťažkú hranu, Mocan zase objaví nejakú novú vežu, Špek v Klokočí otvorí ďalšie peklo čo si kurva dlho počká na nejaké opakovanie a Bělina aj napriek svojmu veku je nadšenec a dokáže sa radovať aj z päť metrového kvaku.
Mňa na lezení baví práve tá farebnosť a možnosť výberu. Dať si cestu ktorá sa mi páči, na ktorú sa akurát cítim, na ktorú som dokonca v zime trénoval, alebo dozrieť ako víno na cesty o ktorých iba snívam, chodím popod ne a nechápavo s úctou obdivujem fyzický či psychický výkon prvolezcov.
PS1: Na svete je toľko ciest, že každý má možnosť si vybrať, nie?
PS2: Ešte som na pieskoch neliezol a nevidel cestu čo má istenia po dvoch metroch, ako sa často spomína v kritikách. (samozrejme že poznám iba malé percento ciest a oblastí)
PS3: Pre Ľudí, čo nemajú zaschnutú pečiatku v novom preukaze z horolezeckého kurzu a lezú tak akurát po internetových stránkach. Nebuďte tak prísny a neštudujte tie pravidlá tak pozorne!
PS4: Pre Ľudí, čo im pečiatka zaschla už dávno, sedia za kompom a prudia. Berte si príklad od Ľudí z PS3 a nenoste do skál meter!
PS5: Mier!
Převzato z: lezec.cz
Ciao!
Cesta to je nádherná. Nikdy nezabudnem na to lezenie, ktoré nemalo konca a ja som mal pocit, že to vedie až do neba. Tento článok však bude o niečom úplne inom.
V poslednom čase som sa pár krát stretol s negatívnym postojom na nové cesty. Išlo hlavne o osadené istenia a vzdialenosť medzi nimi. Naposledy to bolo pri čítaní článku na DŽC, kde sa písalo o Benešákovom preleze novej cesty a následnom Adamovom opakovaní. Po pár gratulačných príspevkoch sa debata zvrhla na to, že v Žlebe sa už nedá ani poriadne zaliezť, že sú tam všade borháky po dvoch metroch, že to tam novými cestami akurát ničia, kde je kto doma, čo sa smie a nesmie.
Nie som síce preborník v prvovýstupoch oproti borcom čo ich majú stovky, ba dokonca tisíce, ale nejakú skúsenosť s robením ciest mám a vlastný názor tiež. Niekedy mám pocit, že Ľudia chcú zastaviť čas a nechápu, že aj lezenie má svoj prirodzený vývoj a posúva sa ďalej dopredu svojou cestou či chceme, alebo nie. Veľa krát totižto kritizujú ľudia, ktorý o tom vedia ešte menej ako ja, cestu videli akurát z turistického chodníku a najväčší borec je ten, čo v krčme vykríkne: ten kruh som mu vytĺkol Ja! Našťastie mne nikto nič nevytĺkol, ani som osobne neriešil takýto konflikt, takže to môžem brať ako nestranný pozorovateľ a neviesť tu nejakú osobnú vojnu.
Pre mňa sú pri prvovýstupe sväté tieto tri veci:
Robiť cestu zdola! (nezlaňovať, neskúšať či to pôjde, alebo nie)
Dať kruh na správne miesto! (najvhodnejšia pozícia na cvaknutie, bezpečnosť)
Osadenie kruhu! ( poriadne zalepiť, alebo zatemovať )
Veža XYZ
Pred 40 rokmi: Išlo lezcom o dosiahnutie vrcholu veže, hľadala sa tá najjednoduchšia cesta.
Pred 30 rokmi: Na vrchole už síce niekto bol, ale tamtá špára je tiež pekná a mohla by byť aj trochu ťažšia. Urobíme ju, nie?
Pred 20 rokmi: Vidíš tú hranu? Celkom chytovatá, to by mohlo pustiť. Vytiahni kovárnu to bude pecka.
Pred 10 rokmi: Liezol som tú špáru a pozeral som do tej steny vedľa, normálne tam sú také lišty že to pôjde úplne v pohode.
Dnes: Boháča to je krásna veža. Obehol som to, ale všetko je vybraté a tamtá stena je úplne ako sklo. To nepôjde. Poď nájdeme niečo iné.
Na tomto jednoduchom príklade sa dá krásne ukázať vývoj prvolezenia a tak isto aj vzrastajúci počet istiacich bodov v jednotlivých cestách.
Prvá cesta má len jeden kruh. Leziete komínom na predvrchol, prekrokom ku kruhu a stavaním zo sedačky na vrchol.
Druhá cesta už má kruhy dva. Leziete krásnou špárou ktorá sa v desiatich metroch nepríjemne rozšíri (kruh), ďalej na koniec špáry (druhý kruh) a stenou na vrchol.
Tretia cesta má tri kruhy. Pod hranou je nepríjemný dopad z veľkých blokov, takže prvé dva kruhy sú osadené nižšie aby nehrozil pád na zem, ktorý by mohol mať fatálne následky pre lezca. Ďalej po hrane (hodiny), hranou cez tretí kruh na vrchol.
Štvrtá cesta má kruhy štyri, pretože ide o extrémne ťažké stenové lezenie bez možnosti založenia vlastného istenia (uzol).
Táto moja vymyslená veža má stále svojich dvadsať metrov a pritom každá cesta má iný počet kruhov.
Ako to je možné?
Niektoré faktory nám môžu pri prvom pohľade na cestu uniknúť a pritom majú veľký vplyv na umiestnenie a počet istení. Línia a členitosť steny, možnosť založenia vlastného istenia, kvalita a pevnosť materiálu, nástupový terén pod cestou (dopad), ......a v neposlednom rade psychická zdatnosť prvolezca v daný deň. Poznáte to nie? Ste rozlezený, namotaný a pustíte sa do cesty popod ktorú už niekoľko rokov iba chodíte a sú dni keď leziete ako drevo a ďakujete bohu za každý kruh čo vás cestou stretne.
Predstavte si že by boli všetky cesty rovnaké. Existovali by iba športovky! Alebo iba vraždy! Nebolo by to lezenie nefarebné a nudné? Možno by si mnohý z Vás čo kritizujete ani nezaliezli, cesty by boli akurát pre bláznov bez mozgu, alebo svalnatých gymnastov.
Čo je zlé na tom že každá cesta je iná a každý prvovýstupca to robí a cíti inak? Cikán vylezie špáru bez kruhu, Tomajda s Benešákom spravia krute ťažkú hranu, Mocan zase objaví nejakú novú vežu, Špek v Klokočí otvorí ďalšie peklo čo si kurva dlho počká na nejaké opakovanie a Bělina aj napriek svojmu veku je nadšenec a dokáže sa radovať aj z päť metrového kvaku.
Mňa na lezení baví práve tá farebnosť a možnosť výberu. Dať si cestu ktorá sa mi páči, na ktorú sa akurát cítim, na ktorú som dokonca v zime trénoval, alebo dozrieť ako víno na cesty o ktorých iba snívam, chodím popod ne a nechápavo s úctou obdivujem fyzický či psychický výkon prvolezcov.
PS1: Na svete je toľko ciest, že každý má možnosť si vybrať, nie?
PS2: Ešte som na pieskoch neliezol a nevidel cestu čo má istenia po dvoch metroch, ako sa často spomína v kritikách. (samozrejme že poznám iba malé percento ciest a oblastí)
PS3: Pre Ľudí, čo nemajú zaschnutú pečiatku v novom preukaze z horolezeckého kurzu a lezú tak akurát po internetových stránkach. Nebuďte tak prísny a neštudujte tie pravidlá tak pozorne!
PS4: Pre Ľudí, čo im pečiatka zaschla už dávno, sedia za kompom a prudia. Berte si príklad od Ľudí z PS3 a nenoste do skál meter!
PS5: Mier!
Převzato z: lezec.cz
Ciao!
2010/01/14
Basta Fidel
Tato kapela hrála na Mejcup bouldersession 2009.
Skupina Basta Fidel je reinkarnací zaniknuvší kapely Fidel Castro (1997-2003). Z původní sestavy v kapele zůstali bubeník, kytarista a dva saxofonisté. Ze spolupráce s novými členy vznikl nový repertoár, čerpající jak ze soundu "starého Fidela", tak z nových inspirací. Hudba houpavých rytmů s výraznou dechovou sekcí se tedy inspiruje nejen klasickým ska / rocksteady, ale nechává se také ovlivňovat jazzem, arabskými motivy, dancehallovou naléhavostí a jinými hudebními styly.
Všemu vévodí výrazově pestrý projev zpěvačky Marquet, která do vyznění některých písní nenápadně vpašovala nádech šansonu. Poté, co si kapela našla svůj specifický zvuk a styl, vydala na sklonku roku 2006 debutové album Plezír. Za dobu sveho působení si kapela vybudovala svoji pozici na české hudební Ska scéně a krom mnoha českých měst navštívila a svou produkcí bavila také publika v Německu, Maďarsku, Rakousku či Slovensku.
Skupina Basta Fidel je reinkarnací zaniknuvší kapely Fidel Castro (1997-2003). Z původní sestavy v kapele zůstali bubeník, kytarista a dva saxofonisté. Ze spolupráce s novými členy vznikl nový repertoár, čerpající jak ze soundu "starého Fidela", tak z nových inspirací. Hudba houpavých rytmů s výraznou dechovou sekcí se tedy inspiruje nejen klasickým ska / rocksteady, ale nechává se také ovlivňovat jazzem, arabskými motivy, dancehallovou naléhavostí a jinými hudebními styly.
Všemu vévodí výrazově pestrý projev zpěvačky Marquet, která do vyznění některých písní nenápadně vpašovala nádech šansonu. Poté, co si kapela našla svůj specifický zvuk a styl, vydala na sklonku roku 2006 debutové album Plezír. Za dobu sveho působení si kapela vybudovala svoji pozici na české hudební Ska scéně a krom mnoha českých měst navštívila a svou produkcí bavila také publika v Německu, Maďarsku, Rakousku či Slovensku.
2010/01/07
Odposlechy
Úryvek z tajně pořízených odposlechů organizačního teamu Mejcupu:
Nazdár!
No nazdár, rád tě slyšim ty vole.
Hele tak co provedem ty draku?
To nevim ty vole.
Hele poslouchej, my teď byli na nějakejch závodech a tam bylo 30 závodících, to by ses posral.
Hele to jsou mrdky ty lezci.
To je házení perel sviním ty závody.
Ty vole sviním to je slabý slovo, dyť to jde úplně do prdele, to by člověk z toho blil.
Ty vole já bliju
Tak přesně víš o čem mluvim.
Více se dočtete v nový Montaně!
Ciao!
Nazdár!
No nazdár, rád tě slyšim ty vole.
Hele tak co provedem ty draku?
To nevim ty vole.
Hele poslouchej, my teď byli na nějakejch závodech a tam bylo 30 závodících, to by ses posral.
Hele to jsou mrdky ty lezci.
To je házení perel sviním ty závody.
Ty vole sviním to je slabý slovo, dyť to jde úplně do prdele, to by člověk z toho blil.
Ty vole já bliju
Tak přesně víš o čem mluvim.
Více se dočtete v nový Montaně!
Ciao!
Nelly Kudrová - vítězka 2009
Přezdívka: Nudlina (ze skautské éry)
Datum narození: 26.09.1980
Váha: +míry proměnlivé
Výška: 168 cm
Město: Praha
Zaměstnání: hlídač psí slečny Jámy
Od kdy lezu: listopad 2000
Oblíbené lezení: obecně po vápně a po písku, kolmice, kratší silové cesty (vytrvalost je mi zcela neznámým pojmem), nesmí se vyskytnout obliny
Koníčky: zahradničení, plavání, vejlety v hezký přírodě, filmy, knížky
Muzika: Lucie, Rišo Müllerů, Linda Perry, Morcheeba, nestárnoucí klasika (Pink Floyd, Led Zeppelin, Clapton) a mnoho dalších
Oblíbené jídlo: thajská kuchyně (pálivý), v našich podmínkách trochu počeštěná
Oblíbené pití: čerstvý šťávičky, slivka, vizour
Kde se vyskytuje: v blízkosti nesamostatné feny a bezmocného starce :-)
Nejoblíbenější oblast: Labák, Jura, Beaux, Ceuse, Arco
Nejhodnotnější prvovýstup: žádnej takovej zatím nemám
V čem leze: v Pearlech od RP
2010/01/03
Vilda Chejn
Datum narození: 23.09.1987
Váha: 61
Výška: 172 cm
Město: Praha
Zaměstnání: Student estetiky
Od kdy leze: Asi od roku 2000
Oblíbené lezení: Asi pískovec
Koníčky: lezení,četba,historie.
Muzika: Skoro vše.
Oblíbené pití: pivo,slabý kafe.
Kde se vyskytuje: Teď asi nejvíc v novém BB v Holešovicích
Nejoblíbenější oblast: Těch je plno.
Nejhodnotnější prvovýstup: Ondrovo kalné ráno VIIc.
2009/12/14
Mejcup 09 by EPIX
Tak a máme tu první letošní video. Autorem je Edo Homola a Peter Kmoško. Thanx!
Ciao!
Ciao!
2009/12/05
Klára Hunková a jak to vidí...
Ptali se mě, jak já to prý viděla, ten Mejcup 09…
No a jak to vidím? Tak já vám k tomu něco povím…já skromný pomocník, Mejcupu 09 účastník. Je to krásný, podílet se na něčem co vzniká, taková tvůrčí práce, kde dobrej pocit je ta hlavní odměna. A jinak samá emoce…malýho Ferdy mravence..jó práce všeho druhu.
A tak utíká čtvrtek, pátek, na žebříku se otáčím, imbusem se oháním.
Sundej chyt, nandej chyt, sundej, nandej, tohleto mi podej, brzo ráno vstávej…., znovu sundej, dělej, není čas a víš co? Nandej to tam zas. V ruce imbus, hlava už jak ten glóbus, a teď přišel pomoct Rajfík, prostě klídek, žádnej stresík…všechno do pořádku dáme!! Jsme MejcupCrew, my na to máme…!
A když v sobotu, za kvalifikace odskočím si ven, potkám Burila, jak šlape si to mezi Rajčetem a Friťákem, se zapáleným cigárkem. Není nad sportovního ducha.. Celej od maglajzu, úsměv do široka…no prostě všechno v největším pořádku.
No a pak mi v bříše kručí, myslím si jó, jedu na ten hrnec s kaší, telefon, né, vrať se, dělej nám tu rozhodčí! Mami……. asi umřu hlady. A tak bylo finále, to už jsem měla na mále…
A nakonec co se stalo? No coby, zase to stálo za to. Večírek jako vždycky parádní, snad si tam každej našel to svoje.
Teď už jen aby rok se krátil a Mejcup se nám brzo vrátil. Ono by to bez něj nebylo ono. On by sice nebyl ono bez nás, my bychom ale byli už úplně o ničem bez vás, těch co zase přijdou, protože o vás to celé je že (věta poněkud složitější na závěr :-D)).
PS: joo a hele Chýško, příště ať je červený to tričko, je to sice trochu práce, ale MejcupCrew je rychlej jak ta ambulance…..:-D)))))))
No a jak to vidím? Tak já vám k tomu něco povím…já skromný pomocník, Mejcupu 09 účastník. Je to krásný, podílet se na něčem co vzniká, taková tvůrčí práce, kde dobrej pocit je ta hlavní odměna. A jinak samá emoce…malýho Ferdy mravence..jó práce všeho druhu.
A tak utíká čtvrtek, pátek, na žebříku se otáčím, imbusem se oháním.
Sundej chyt, nandej chyt, sundej, nandej, tohleto mi podej, brzo ráno vstávej…., znovu sundej, dělej, není čas a víš co? Nandej to tam zas. V ruce imbus, hlava už jak ten glóbus, a teď přišel pomoct Rajfík, prostě klídek, žádnej stresík…všechno do pořádku dáme!! Jsme MejcupCrew, my na to máme…!
A když v sobotu, za kvalifikace odskočím si ven, potkám Burila, jak šlape si to mezi Rajčetem a Friťákem, se zapáleným cigárkem. Není nad sportovního ducha.. Celej od maglajzu, úsměv do široka…no prostě všechno v největším pořádku.
No a pak mi v bříše kručí, myslím si jó, jedu na ten hrnec s kaší, telefon, né, vrať se, dělej nám tu rozhodčí! Mami……. asi umřu hlady. A tak bylo finále, to už jsem měla na mále…
A nakonec co se stalo? No coby, zase to stálo za to. Večírek jako vždycky parádní, snad si tam každej našel to svoje.
Teď už jen aby rok se krátil a Mejcup se nám brzo vrátil. Ono by to bez něj nebylo ono. On by sice nebyl ono bez nás, my bychom ale byli už úplně o ničem bez vás, těch co zase přijdou, protože o vás to celé je že (věta poněkud složitější na závěr :-D)).
PS: joo a hele Chýško, příště ať je červený to tričko, je to sice trochu práce, ale MejcupCrew je rychlej jak ta ambulance…..:-D)))))))
2009/12/02
2009/12/01
2009/11/30
Hoochie Coochie Band
Hoochie Coochie Band a relaxační večírek :)
12.12. vyjíždí z Brna Blues Bus...
http://www.hoochiecoochieband.info
Ciao!
12.12. vyjíždí z Brna Blues Bus...
http://www.hoochiecoochieband.info
Ciao!
Informace
Jak to vlastně tenkrát bylo...:)
www.lezec.sk
stepanstranik.blogspot.com
fotonec.blogspot.com
kovacic.wz.cz
www.climb.sk
www.purebouldering.cz
kostis.blog.cz
www.lezec.sk
stepanstranik.blogspot.com
fotonec.blogspot.com
kovacic.wz.cz
www.climb.sk
www.purebouldering.cz
kostis.blog.cz
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)
